Búra mýty o tom, že dobrovoľníci pri univerzitných mužstvách sú len 20-roční študenti. Gabo Marček je živým príkladom, že vek nehrá žiadnu rolu a s trenčianskymi Gladiátormi to ťahá od prvého dňa založenia tímu.
So zástavami v MHD
V roku 2013 sa Gladiators Trenčín stali súčasťou „original six“ – teda šestice tímov, ktoré odštartovali projekt Európskej univerzitnej hokejovej ligy. Zastrešovaní boli Vysokou školou manažmentu/City University of Seattle v Trenčíne, no a súčasťou tímu, ktorý sa podieľal na chodu mužstva, bol aj Gabo Marček. „Celé to začínalo na Vysokej škole manažmentu/City University of Seattle, kde som pracoval. Bol som údržbár, ale vlastne som pomáhal so všetkým, čo bolo potrebné,“ prezradil na úvod. Jednou z jeho prvých úloh v rámci Gladiators bolo postarať sa o doručenie štátnych zástav pred zápasom na zimný štadión, ktoré boli v spomínanej škole. „Na škole som ich zmotal, dal pod pažu, išiel na autobus a priniesol na štadión na zápas. Vždy som si poctivo študoval, ako chodí MHD, aby som náhodou nemeškal. No a tiež som musel brať špagát, aby som ich mohol uviazať. Keď zápas skončil, tak som ich opäť zbalil a bral domov do obývačky. A ráno, keď som išiel do práce, som ich z domu priniesol,“ zaspomínal si.
Žena ho posiela bývať na štadión
V priebehu rokov sa udiali viaceré zmeny – mužstvo momentálne zastrešuje už Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, vymenil sa i tréner, no Gabo zostal ako pevný základ. „Žena sa ma občas doma pýtala, či je naozaj nutné, aby som chodil toľko na hokej. Vraj si na štadióne môžem vyžiadať miestenku na ubytovanie,“ rozosmial sa, „ale po tom všetkom, čo som s Gladiátormi prežil, si hovorím, že nemôžem nechať tých chlapcov v štichu. Tak im pomáham teraz v časomiere, resp. na trestnej lavici. Pritom kolektív sa mení, tých hráčov sa už niekoľko vychovalo, vymenilo a platí to aj o tréneroch,“ pokračoval. „Zažil som, keď začínal ako tréner Gladiátorov Marián Smerčiak, ktorý ma stále nahováral, aby som prišiel do VIP-ky počas prestávky medzi tretinami,“ opäť sa schuti rozosmial, „na hokej chodím 42 rokov, takže súčasného trénera Braňa Jánoša si pamätám ako hráča z extraligy.”
„Vitajte, ujo!“
Vďaka Gabovej zmienke, že na hokej v Trenčíne chodí viac ako 40 rokov, môžete tušiť, že teda skutočne nejde o žiadneho dobrovoľníka – študenta. „Aktuálne mám 77 rokov,“ priznal sa s úsmevom. Fakt, že vek je len číslo, potvrdzuje svojím vzťahom ako s hráčmi, tak i s členmi realizačného tímu. „Náš vzťah je pekný, kamarátsky. Vždy, keď sa niekde stretneme, sa slušne pozdravíme a ak je čas, tak i prehodíme pár slov. Jeden hráč je navyše môj sused. Vždy mi to padne vhod, keď ma chlapci pozdravia, že „vitajte, ujo“,“ pokračoval. Aj oni ho totiž berú ako súčasť gladiátorskej rodiny. „Prežíval som s nimi všetky radosti, ale rovnako i starosti. A to doslova a do písmena. Veľmi ma potešilo, keď ma pozvali napríklad na posezónny guláš. Vtedy som si uvedomil, že ma berú ako súčasť svojho celku. A to je vždy príjemné, keď človek cíti, že niekam patrí,“ dodal na záver.
Gabo sa 18. januára 2025 postaral o slávnostné buly pred zápasom Gladiators Trenčín – UHT Sabers Osviecim.
